Tento príbeh vám môže zničiť všetky vaše ideály o vysnenom bývaní. Preto dopredu varujeme. Pochopenie, že ideálne bývanie samo o sebe neexistuje a že závisí od konkrétneho človeka, jeho túžob, predstáv, potrieb, priorít, vnímania a že sa v neposlednom rade v priebehu času mení a nie je nemenné a isté môže byť veľmi bolestné.

Začala sa to tým, že sme sa spolu s mojím snúbencom chceli usadiť. Mali sme všetko naplánované. Dom uprostred veľkej záhrady, v ktorej budú deti samy a slobodne behať, ja ako spokojná matka s množstvom času na dom, deti a záhradu a manžel, ktorý si okrem práce stíha túto krásnu pohodičku užívať s nami. Realita bola taká, že sme si dali postaviť náš idylický dom na kľúč, naplnili sme ho dvojičkami a čakali, kedy sa dostaví to vysnené šťastie. Nedostavilo sa. Chýbali mi priatelia z mesta. Deti boli stále so mnou, na záhradu samy ísť nechceli a keď už som sa postarala o domácnosť, veľmi málo sme sa zdržovali na záhrade domu. Bola som smutná, vysnené šťastie neprichádzalo, občas sa mi ho podarilo utopiť v pohároch vínach. Vďaka ti nonstop donáška alkoholu. Cez víkendy sme väčšinou jazdili po výletoch a v okamihu, kedy začali deti chodiť do škôlky a ja do práce sme si idylku nášho domu nemali čas užívať. Až raz nám to došlo. V meste by sme boli šťastnejší. Presťahovali sme sa a bolo to tak. Nemíňali sme toľko času na cestovanie a viac sme si užívali jeden druhého. Dokonca sme mali aj záhradu a to sme bývali v byte v jednej starých víl v centre mesta. Niekedy je ťažké opustiť váš sen, keď sa stal skutočnosťou, respektíve, že sa stal nočnou morou. Ako deti vyrástli, my sme dospeli do veku dôchodcovského, mesto sme už nepotrebovali. Kúpili sme si malú chatku v záhradkárskej kolónii, kde sme boli hlavne počas leta, kúpili si karavan a úspešne cestujeme celým svetom.

Môj odkaz pre vás. Ideálny domov neexistuje sám o sebe. Je vo vás, nebojte sa zmeny a buďte odvážny.

Kuko z Horkýže slíže paroduje v pesničke „Já žeru kvítí“ ekologickejšie zmýšľajúcich ľudí. Na mušku si berie  hlavne niektoré ich spoločné provokatívnejšie črty, voľnú lásku, nezávislosť,  húlenie marihuany, počúvanie alternatívnej hudby, vegetariánstvo či vegánstvo. To však určite nie je všetko, čo týchto ľudí spája. Vlastne tieto črty nepatria ani tými najcharakteristickejším, len sa dobre parodujú.

To čo ich spája predovšetkým, je láska k prírode. Tá sa prejavuje najrôznejšími spôsobmi. Prvé z nich je ekologické zmýšľanie, snaha byť voči prírode šetrný a zanechať čo najmenšiu ekologickú stopu. Ako to konkrétne vyzerá? Ich snahu o čo najekologickejšie zmýšľanie zhrnieme do niekoľkých bodov

• Snaha neznečisťovať a neničiť prírodu
• Nepôsobiť na ňu žiadnym možným devastujúcim spôsobom
• Stravujú sa lokálne a sezónne
• Podporujú lokálne a ekologické poľnohospodárstva
• Ak jedia mäso, záleží im z akého chovu pochádza, podporujú voľný chov.
• Vyberajú vajíčka ktoré sú od sliepok z voľného alebo podstielkového chovu.
• Nosia vlnené, bavlnené či ľanové oblečenie. Nenosia umelé látky.
• Podporujú chôdzu na boso, či barefoot obuv
• Z kozmetiky používajú výhradne prírodnú. Bio kozmetika je pre nich na toľko dôležitá, že sú za ňu ochotní investovať aj keď nepatria medzi najsolventnejších. Kozmetika tiande pre nich predstavuje finančne príjemnú variáciu.

Je však veľmi dôležité uvedomiť si, že napriek dodržiavaniu všetkých týchto nanajvýš ekologických  zásad, nakupovaniu či recyklovaniu, k prírodne šetrnému jedeniu, si treba niekoľko krát rozmyslieť cestu lietadlom. Stačí raz letieť lietadlom totiž a stopa dorovná niekoľko rokov toho najneekologickejšieho najukážkovejšieho fungovania jednej rodiny. Na proti tomu stojí rodina, ktorá sa veľmi ekologicky nespráva skôr naopak ale nikdy necestuje lietadlom toho toľko nenapácha? Kto predstavuje pre prírodu väčšiu škodu? Preto by som do zásad ekologického správania dopísala – cestujú po zemi, ideálne peši či na kole ale ani cesta autom či vlakom nie je až taká katastrofická.

Správne oblečenie je dôležitou súčasťou pre všetkých a pre bábätká to platí dvakrát. Od vhodného výberu oblečenia pre bábätká sa odvíja aj ich zdravie a celkový pocit. Práve preto by sme mali dbať na zdravie detí a začať by sme mali u tých najmenších.

Čo je vhodné zahrnúť ako oblečenie pre bábätka v zime?

V zime platí pre všetkých rovnaké pravidlo, a teda veľmi dôležité je vrstvenie. Bábätko by malo byť oblečené ako dospelý človek, avšak netreba ho prehrievať. V zime je však potrebné myslieť na teplo a na pohodlie, keď nás vonku trápia mrazy.  Vrstvenie však značne závisí aj podľa počasia a samotnej teploty vonku. Avšak dieťa by v tuhej zime malo mať na sebe detské body, reklík, dupačky, nejaký sveter a tiež čiapku. Oblečenie pre bábätká tiež zahŕňa perinku ako samotnú výstroj k oblečeniu.

Čo patrí k základnému oblečeniu pre bábätká?

Oblečenie bábätiek sa značne líši najmä v ich nosení, pretože pre bábätká je potrebné vrstvenie, či už je zima alebo jar. Samozrejme nejde o rovnaké prípady v jari ako v zime. Každé bábätká si vyžadujú mať pravidelne na sebe dupačky alebo detské body. Oblečenie pre bábätká tiež zahŕňajú teplé veci, ktoré by mali byť pre ich nosenie samozrejmosťou. K takýmto kúskom patria čiapky, ponožky, dupačky a poprípade nejaké kúsky na vrch. V lete a počas zimy by im nemala chýbať nejaká ochrana hlavy. V lete to býva najmä nejaká tenšia čiapka alebo čelenka, ktorá ich ochráni  pred slnkom a prehrievaním. Naopak v zime by to mala byť čiapka, ktorá ich ochráni pred chladom a zimou.

Aké je cenové rozpätie oblečenia pre bábätká?

Detské oblečenie nie je veľkou investíciou, pokiaľ hovoríme o samostatných kusoch oblečenia. Ak však naraz potrebujete alebo kupujete oblečenie pre bábätká napríklad na dve sezóny, tak sa pripravte na väčšiu investíciu. Bábätká by mali mať hneď niekoľko náhradných body a dupačiek. Počet svetrov a teplých kúskov oblečenia by tiež nemal byť nízky.

V istom období môjho života mi veľmi záležalo na tom, aby môj život vyzeral, dobre, úspešne a kvalitne. Myslela som si, že je dôležité, čo si ostatní pomyslia a takisto, že tieto vymenované atribúty sú akýmsi znakom dobrého žitia. Záležalo mi na tom, aby som mala dôležitú významnú prácu a dostávala  za ňu veľké peniaze. Myslela som si, že šťastie závisí od toho, aký veľký a luxusný bude môj dom, aký veľký bude môj bazén, to , že si budem môcť kupovať značkové, drahé kvalitné  oblečenie a jazdiť v najlepších autách, kupovať len biopotraviny prvotriednej kvality a dom si zariadiť designérskym nábytkom značky ekoma. Nevidela som iluzórnosť a pominuteľnosť týchto vecí a robila som všetko preto, aby som svojich vytúžených snov dosiahla.

Vyštudovala som právo a zamestnala sa vo veľmi dobrej právnickej firme. Tá práca ma síce vôbec nebavila, ale myslela som si, že to, že za ňu dostávam veľké peniaze a je spoločensky uznávaná ma zachráni a hlavne že to je najdôležitejšie a že to stačí. Tvárila som sa, že som vo svojej práci šťastná a to hlavne sama pred sebou. Kúpila som si drahý dom v luxusnej štvrti, nechala ho nadizajnovať profesionálnymi interiérovými designármi a do garáže som si zaobstarala najnovšie BMV. To, čo sa však začalo diať ma prekvapilo alebo skôr až vydesilo. Priatelia ma za to vôbec neuznávali, skôr som mala pocit, že sa my vzdialili, pretože so svojimi obyčajnými prácami, domami, autami a životmi pre mňa neboli dosť dobrý. V práci som pre vidinu ešte väčšieho majetku bola od nevidím do nevidím a všetok svoj majetok som si nemala čas užívať. A nielen to, keď už som mala konečne voľný čas všetky tie veci neboli s kým zdieľať a stali sa prázdnymi.  A vtedy mi to došlo. Šťastie nezáleží v tom, čo vlastníme a akú máme prácu a že sa za ničím nemusíme honiť. Odišla som z práce a rok som cestovala. Vyčistilo mi to hlavu a teraz som konečne našla šťastie v tom obyčajnom žití plnom tých najlepších priateľov.