V istom období môjho života mi veľmi záležalo na tom, aby môj život vyzeral, dobre, úspešne a kvalitne. Myslela som si, že je dôležité, čo si ostatní pomyslia a takisto, že tieto vymenované atribúty sú akýmsi znakom dobrého žitia. Záležalo mi na tom, aby som mala dôležitú významnú prácu a dostávala za ňu veľké peniaze. Myslela som si, že šťastie závisí od toho, aký veľký a luxusný bude môj dom, aký veľký bude môj bazén, to , že si budem môcť kupovať značkové, drahé kvalitné oblečenie a jazdiť v najlepších autách, kupovať len biopotraviny prvotriednej kvality a dom si zariadiť designérskym nábytkom značky ekoma. Nevidela som iluzórnosť a pominuteľnosť týchto vecí a robila som všetko preto, aby som svojich vytúžených snov dosiahla.
Vyštudovala som právo a zamestnala sa vo veľmi dobrej právnickej firme. Tá práca ma síce vôbec nebavila, ale myslela som si, že to, že za ňu dostávam veľké peniaze a je spoločensky uznávaná ma zachráni a hlavne že to je najdôležitejšie a že to stačí. Tvárila som sa, že som vo svojej práci šťastná a to hlavne sama pred sebou. Kúpila som si drahý dom v luxusnej štvrti, nechala ho nadizajnovať profesionálnymi interiérovými designármi a do garáže som si zaobstarala najnovšie BMV. To, čo sa však začalo diať ma prekvapilo alebo skôr až vydesilo. Priatelia ma za to vôbec neuznávali, skôr som mala pocit, že sa my vzdialili, pretože so svojimi obyčajnými prácami, domami, autami a životmi pre mňa neboli dosť dobrý. V práci som pre vidinu ešte väčšieho majetku bola od nevidím do nevidím a všetok svoj majetok som si nemala čas užívať. A nielen to, keď už som mala konečne voľný čas všetky tie veci neboli s kým zdieľať a stali sa prázdnymi. A vtedy mi to došlo. Šťastie nezáleží v tom, čo vlastníme a akú máme prácu a že sa za ničím nemusíme honiť. Odišla som z práce a rok som cestovala. Vyčistilo mi to hlavu a teraz som konečne našla šťastie v tom obyčajnom žití plnom tých najlepších priateľov.